Prichádzame o najväčšiu zásobáreň pitnej vody v Európe? Slovensko disponuje nevídaným bohatstvom. Podzemné vody Žitného ostrova sú najväčšou zásobárňou kvalitnej pitnej vody v Európe. Alebo skôr, boli … Dnes to už nevieme povedať s určitosťou. Podzemné vody nemá totiž Bratislava a Žitný ostrov zmonitorované. Desaťročia sa hovorí o ohrození spomínaných lokalít, ale to isté obdobie nestačilo na to, aby sa hrozbám zabránilo. A pritom možno iba chvíľa nás delí od okamihu, keď o toto obrovské vodné bohatstvo môžeme prísť. Nenávratne. Sami si ju totiž pokračujúcim znečistením a nevhodnými činnosťami a zásahmi likvidujeme. V decembri 2017 sa v médiách objavila správa, že šesť obcí Žitného ostrova nemá pitnú vodu. Trstená na ostrove, Baka, Jurová, Blatná na ostrove, Holice a Lúč na ostrove. Obyvatelia „čapovali“ pár dní pred Vianocami vodu z cisterien. A nasledovalo ticho. Žiadne relevantné vysvetlenie – ako je to možné, že najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, ako ju dodnes klasifikujeme aj v správach pre Európsku komisiu, sa dostala do štádia, že jeden z druhov pesticídov- atrazín sa dostal nielen do geologického podlažia, ale priamo do domácností? Čo sa vlastne stalo? Ako dlho obyvatelia hornej časti Žitného ostrova pijú „atrazínovú“ vodu? Ak sa pesticídy dostali do pitnej vody priamo zo zdroja pitnej vody, tak to nebola záležitosť niekoľkých dní. Je to následok dlhodobého procesu, ktorý avizuje fatálny problém- zdroje pitnej vody Žitného ostrova sú už desaťročia permanentne znečisťované a ohrozované, a to aj tie, o ktorých sme si mysleli, že sú nedotknuté. Havárie nás z tohto omylu mali vyviesť, no nestalo sa…. Táto havária avizuje na Žitnom ostrove problém nielen so samotnými zdrojmi pitných vôd, a teda s potenciálnou pitnou vodou, ale aj problém štátnej správy, ktorá si neplní svoje povinnosti. Za vodné zdroje, aj za územie, na ktorých sa nachádzajú, zodpovedá štát. Nielen za územie, ale aj za prísun informácií o ňom a o kvalite vôd, ktorú pijeme… Ambíciou tohto filmu je na základe objektívnych a minulých skúseností dôrazne upozorniť na tento problém . Nie s hystériou, ale s vedeckými dôvodmi a predpokladmi. V závere publicistického filmu z roku 1989 sa pýtame- zachováme si pitnú vodu alebo ju nakoniec budeme ešte dovážať? Možné je všetko. Obilnica bývalého Československa – Žitný ostrov pomohla udržať krajinou sebestačnou. Dnes dovážame väčšinu potravín, zajtra budeme vodu?
