Ladislav Chudík
divadelný a filmový herec, verejný činiteľ, porevolučný minister kultúry
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v malej obci Hronec v okrese Banská Bystrica – v rodine majstra valcovne v Podbrezovej.
S obľubou spomína na rodný kraj: “Chodievali sme na Hájny Grúň. Robiť na úzke políčka na strmine. Pamätám sa, ako mi potom chutil chlieb s maslom a medom a voda zo studničky pod lipou. A ako som sa kochal pohľadom na panorámu Nízkych Tatier a Hron. Hájny Grúň sa pre mňa stal symbolom túžby vyjsť z doliny na kopec a rozhliadnuť sa. To je niečo, čo si nesiete po celý život so sebou a nikto vám to nemôže vziať.”
Brána k umeniu sa mu otvárala už počas detstva. Mama mu spievala. Sčítaný otec mu pomáhal objavovať literatúru, učil ho prvé básne (napríklad Chalupkovho Valibuka).
Neskôr prišlo divadlo. Najprv bábkové Stražanovo, ktoré hral s kamarátom. Sníval o tom, že bude strojvodcom. Mal jedenásť rokov, keď ho vypravili na štúdiá do Kremnice. Mama ho vyprevádzala slovami: “Buď dobrý a múdry!”
To už začínal byť známy ako recitátor a ochotnícky herec. Po maturite sa vybral do Bratislavy, kde sa zapísal na filozofickú fakultu, na štúdium slovenskej a ruskej litaratúry. Už v roku 1944 začínal ako elév v SND a zároveň študoval na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória. Čiže jeho slovami: “Strmhlav som sa vrhol na profesionálne dosky…”
Ako dvadsaťtriročný mal už za sebou vyše dvadsať postáv.
V rokoch 1946 – 1951 pôsobil na novootvorenej Novej scéne, ale potom sa vrátil do SND, kde vytvoril množstvo zaujímavých postáv v Macbethovi, Herodesovi a Herodiade, Henrichovi IV., Ibsenovom Borkmanovi a ďalších inscenáciách. Pre všetky bola charakteristická noblesa, majestátnosť a kultivovanosť stvárnenia ako aj vnútorné bohatstvo, ktoré im dodal svojim hereckým prejavom.
Filmári ho objavili už krátko po vojne, no jeho prvou titulnou postavou bol až Kapitán Dabač v rovnomennom Bielikovom filme z roku 1959.
Po revolúcii bol Chudík krátky čas ministrom kultúry, ale srdce ho ťahalo späť k herectvu.
Ladislav Chudík pôsobil ako pedagóg na Štátnom konzervatóriu a neskôr na VŠMU a je autorom publikácie zasvätených článkov O herectve. Za svoje herecké výkony získal celý rad ocenení.
Vysoká profesionalita je pre majstra Chudíka samozrejmosťou nielen na javisku, obrazovke či filmovom plátne. Odráža sa aj v súkromí. Napríklad dodržiavanie termínov, práca so slovom bez ohľadu na to, či ide o rozhovor, anketu alebo list. Vraví, že je to jednoduchá úcta k človeku, keď odpovie na list, poďakuje sa písomne za gratuláciu. Alebo keď ocení niečo dobré.
(2946)
